Chráňte identitu detí, ktoré sa stali obeťami násilia

Nezverejňujte meno dieťaťa, jeho adresu, fotografie alebo iné vizuálne zábery, detaily o rodine, škole, ani akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli viesť k odhaleniu identity dieťaťa. Pamätajte na to, že u obetí pochádzajúcich z obce alebo malého mesta, aj nepatrné detaily (napr. oblečenie, výslovnosť) môžu nechcene identifikovať obeť. Rovnako aj identifikácia údajného alebo odsúdeného páchateľa incestu alebo domáceho násilia môže viesť k stotožneniu obete. Informácie zverejnené v médiách ostávajú navždy, sú nezmazateľné a ľahko dostupné každému. Ak je identita obetí násilia v médiách odhalená bez ich platného súhlasu, je hrubo porušené ich právo vybrať si, komu sa s citlivými informáciami o svojom živote zdôveria. Môže to podstatne zvýrazniť ich pocity zahanbenia a úzkosti, prehĺbiť sociálnu izoláciu a skomplikovať proces zotavovania sa z násilia. Obava z úniku informácií do médií môže zároveň mnohé skryté obete násilia odradiť od toho, aby trestné činy, ktoré sú alebo boli na nich páchané, oznámili kompetentným orgánom.

Nesnažte sa o interview s dieťaťom, ktoré sa stalo obeťou násilia

Aj keď by autentické vyjadrenia detskej obete mohli urobiť príbeh mediálne atraktívnejším, interview pre média nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Pamätajte na to, že dieťa je obzvlášť zraniteľné. Ak by aj s rozhovorom súhlasilo ono a jeho rodičia, resp. jeho zákonný zástupca, nemusí byť schopné pochopiť následky svojej výpovede pre médiá (vrátane zvýšeného rizika vyhrážania, odsudzovania, rizika druhotnej viktimizácie v krátkodobom a dlhodobom horizonte po medializácii). Ak máte záujem článok či reportáž obohatiť o autentický hlas obetí, obráťte sa na dospelé osoby, ktoré prežili obdobný typ viktimizácie v detstve, a sú ochotné zdieľať svoju skúsenosť v záujme osvety verejnosti (aj v tomto prípade sa však uistite, či si daná osoba plne uvedomuje zvýšené riziko druhotnej viktimizácie).

Búrajte mýty a predsudky

Upriamujte pozornosť na to, že násilie na deťoch nie je zriedkavým fenoménom; je však väčšinou skryté, maskované. Dávajte do povedomia ľudí, že páchateľmi sú neraz osoby, o ktorých by sme to vôbec nepredpokladali, rovnako aj obete násilia nemusia byť rozpoznateľné „voľným okom“. Vysvetľujte príčiny tzv. kontraintuitívneho správania sa obetí (je to správanie obete, ktoré nie je v súlade s očakávaniami spoločnosti ako sa má obeť správať – viac v sekcii dokumenty/materiály podľa špecifických tém, pretože ich nepochopenie vedie k tomu, že obete sa stávajú terčom očierňovania, obviňovania a spochybňovania v čase, keď prípady násilia vyplávajú na povrch. Nepodporujte v médiách vinu obete – napríklad nevhodným oblečením, nevhodným slovníkom a pod., čitatelia, resp. diváci môžu mať tendenciu obete násilia súdiť a pripisovať zodpovednosť za násilie práve im. Pritom za násilie nesie plnú zodpovednosť páchateľ. Nič mu nedáva právo zasiahnuť do dôstojnosti, integrity a intimity inej osoby. Poukazujte na to, že status obete trestného činu nie je podmienený tým, či bol páchateľ trestného činu identifikovaný, zaistený, stíhaný a odsúdený. Množstvo populárnych filmov, piesní, kníh a osobností vykresľujú formy násilia v až romantickej podobe, prípadne zľahčujú jeho dopad na obeť. Tendencie zľahčovať závažnosť násilia na deťoch vyvažujte tým, že poukážete na jeho možné negatívne následky, a to v širších spoločenských súvislostiach.

Nehľadajte exemplárneho vinníka, ktorý dieťa v konkrétnom prípade neochránil pred násilím

Odvádza to pozornosť od skutočnosti, že každý z nás sa môže podieľať na ochrane detí. Neraz si intervencia pri násilí na dieťati vyžaduje značnú mieru občianskej statočnosti. Očakávajme ju od iných, ale rovnako aj od seba. Navyše netreba zabúdať, že páchatelia násilia na deťoch v mnohých prípadoch svoje konanie rafinovane maskujú. Keď už prípad násilia na dieťati vypláva na povrch, spätne sa mylne domnievame, že vývin udalostí sa dal jednoznačne predvídať. Je mimoriadne dôležité, aby médiá upozorňovali na nedostatky systému, prinášali relevantné informácie o výskyte násilia a prispievali tak aj k scitlivovaniu verejnosti v tejto oblasti. Pri poukazovaní na pochybenia jednotlivcov z radov pomáhajúcich profesií, sa však starostlivo oboznámte s možnosťami a obmedzeniami, ktoré sú späté s ich pracovnou pozíciou. Neopodstatnené mediálne útoky na týchto ľudí im totiž prinášajú neúmernú psychickú záťaž v ich už beztak náročnej profesii a nijako im nepomáhajú ich prácu vykonávať lepšie.

Publikujte dobré príklady pomoci obetiam

Často ani najbližšie okolie nevie, ako má správne pristupovať k dieťaťu, ktoré sa stalo obeťou násilia. Informujte o tom, aké sú potreby obetí; ako je vhodné s nimi komunikovať; čo obetiam najviac pomáha; aké formy prejavenia solidarity a podpory prispievajú k zotaveniu sa obetí zo zažitých tráum. Dbajte na to, aby ste obete násilia nestigmatizovali tým, že ich „vykreslíte“ ako trvale a nezvratne poškodené; dodávajte nádej v možnosti zotavenia sa.

Neiniciujte a nepropagujte povrchné gestá súcitu s obeťami

Deťom, ktoré sa stali obeťami rôznych foriem násilia, nepomôže, ak im fyzické alebo právnické osoby venujú hračky, luxusné výlety, peniaze či iné krátkodobé útechy alebo materiálne „záplaty“ na duševné zranenia. Zotavovanie sa z traumy často vyžaduje odbornú asistenciu a dlhodobé sprevádzanie obetí v ich každodennom živote. V tejto súvislosti poukazujte na dôležitú a náročnú prácu osôb v relevantných pomáhajúcich profesiách.

Posilňujte v dospelých vedomie zodpovednosti za ochranu detí pred násilím

Zverejňujte informácie o tom, ako môže každý prispievať k prevencii násilia na deťoch – vo svojej rodine, komunite, na pracovisku, v akomkoľvek prostredí, na ktoré má dosah. Násilie sa neodohráva v sociálnom vákuu. Obete i páchatelia prichádzajú do kontaktu s určitým okruhom ľudí, tak v súkromnom živote, ako aj mimo neho. Množstvo situácií je príležitosťou niečo si všimnúť, zasiahnuť a zvrátiť tak negatívny vývoj udalostí.

Pri príprave mediálnych výstupov spolupracujte s odborníkmi a odborníčkami na problematiku násilia na deťoch

Bez dôkladného porozumenia tejto problematike, riskujete, že budete šíriť zavádzajúce informácie. Overte si odborné kompetencie a dôveryhodnosť jednotlivcov alebo organizácií, ktorým v médiách dávate priestor pre vyjadrenie sa k problematike.

Citlivo vyberajte ilustračný vizuálny materiál

Vyhýbajte sa fotografiám, záberom, scénam, ktoré explicitne zobrazujú násilie páchané na dieťati. Ak je dieťa zobrazené iba v terminálnych dôsledkoch násilia – uplakané, vystresované, s fyzickými známkami násilia, fatálnymi následkami násilia, je možné, že laická verejnosť bude hľadať „iba“ takéto deti. Netreba zabúdať na to, že obete násilia zažívajú aj normálne, pestré dni, so smiechom a kamarátmi, či príbuznými, prežívajú detstvo a dospievajú.

Uveďte kontakty na kľúčové inštitúcie a organizácie

Dôležité je poskytnúť informácie o dostupných možnostiach pomoci pre obete násilia, ako aj informácie o tom, kde možno nahlásiť prípady podozrenia z násilia, prípadne aj poradiť, ako takéto podozrenie riešiť.