Byť svedkom násilia môže byť pre každého znepokojujúce, no ak si dieťa, môže byť takáto situácia ešte viac mätúca a desivá. Môžeš cítiť strach, zlosť, smútok alebo dokonca vinu, že nevieš, ako reagovať. Je normálne mať zmiešané pocity, pretože násilie je niečo, s čím by sa nikto nemal stretávať.

Ako svedok môžeš zažiť pocit bezmocnosti alebo obavy, že situáciu zhoršíš. Je však dôležité si uvedomiť, že nemusíš situáciu vyriešiť sám/sama. Aj malé kroky môžu mať veľký význam – či už privoláš pomoc, alebo sa zveríš niekomu, komu dôveruješ.

Ak si dieťa, je úplne v poriadku cítiť neistotu a obrátiť sa na dospelých, ktorí ti môžu pomôcť. Neboj sa hovoriť o tom, čo si videl/a alebo počul/a, pretože to môže byť kľúčové na ochranu tých, ktorí sú v nebezpečenstve.

Dôležité je vedieť, že ako svedok máš možnosť pomôcť, ale musíš to urobiť tak, aby si ty sám/sama zostal/a v bezpečí.

Sleduj, čo sa deje, a všímaj si detaily, ako napríklad kto je zapojený, kde sa to odohráva a čo sa deje. Nezasahuj, ak by to mohlo byť pre teba nebezpečné, ale snaž sa zapamätať, čo najviac.

Ak máš pocit, že niečo nie je v poriadku, môžeš sa opýtať niekoho dôveryhodného, či to, čo si videl, je normálne alebo správne. Tvoje otázky ti môžu pomôcť lepšie pochopiť situáciu a zistiť, čo urobiť ďalej.

Ak si myslíš, že sa deje niečo zlé, je dôležité povedať to niekomu, kto môže pomôcť, napríklad rodičovi, učiteľovi alebo inému dospelému, ktorému dôveruješ. Tvoje slová môžu byť prvým krokom k tomu, aby sa niekomu pomohlo. Ak vidíš násilie, je dôležité aj jasne vyjadriť, že s tým nesúhlasíš. Môžeš povedať, že to, čo sa deje, nie je správne, a že násilie nikdy nie je riešením. Týmto krokom nielen pomôžeš obeti, ale ukážeš aj ostatným, že takéto správanie nie je prijateľné.