Násilie má mnoho podôb, nezanecháva rany len na tele, ale častokrát nechá oveľa hlbšie rany na duši. Možno aj ty hľadáš návod, ako sa vysporiadať so zlými spomienkami, možno sa snažíš pozerať filmy počúvať príbehy, v ktorých sa násilie potrestá. Akoby trest pre iného páchateľa mohol byť happyendom pre Teba, aj pre mnohé iné deti. Možno mávaš zlé sny, hanbíš sa, možno máš strach z blízkosti, strach zo samoty, cítiš bolesť, zmätok, chce sa Ti niečo rozbiť, kričať alebo len tak ticho sedieť. Ale ty prežívaš aj pekné dni, dokážeš sa aj zasmiať, tešiť sa na nový film v kinách, z nových šiat, tenisiek, chce sa ti navštíviť sesternice a bratrancov, hrať sa hry na počítači, darí sa ti niečo vytvoriť, možno v nejakom predmete v škole vynikáš, máš obľúbenú herečku, infuencera. Zažiť násilie neznamená byť iba obeťou. Všetko toto môžeš prežívať.
O násilí sa ťažko hovorí, pretože aj zdieľanie spomienok je bolestivé. Bolestivý zážitok ťa vie ťažiť každý deň, predstavuje záťaž, ktorú so sebou nosíš, kamkoľvek ideš. Pre zvládnutie toho všetkého sa však s tou ťarchou podel. Ak násilie oznámiš, ak sa niekomu zdôveríš, nemôžeš si myslieť, že niekto bude potrestaný tvojou vinou. Ak bude niekto potrestaný, tak pre to, čo spravil, nie pre to, čo si povedal/a. Zodpovednosť je na tom, kto ubližuje. Neexistuje nesprávny moment, kedy to oznámiš. Nebuď v tom však nikdy sám/sama.